Som skvelá. Prečo je také ťažké všimnúť si to?

Miluj samú seba: prečo by sme sa mali konečne prestať ponosovať samy na seba.

Kto platí modernej žene všetky účty, skladá IKEA poličky, vytiahne ju z každej mláky, majstrovsky navarí obľúbené jedlo a v prípade núdze má vždy pripravenú vreckovku? Správne: Ona SAMA.

Skutočne stále stretávame ženské univerzálne talenty, ktoré vyzerajú ako z módneho katalógu, sú úspešné v práci, dokonale vedú domácnosť, s láskou vychovávajú svoje deti, a pritom zabehnú maratón – a napriek tomu si na sklonku dlhého dňa nikdy nepoklepú po pleci a nepovedia: „Zvládla si to perfektne!“ Namiesto toho stoja nespokojné pred zrkadlom a ponosujú sa samy na seba, pretože majú na nose vyrážku. Alebo trochu tuku na bokoch. Alebo zopár vrások okolo očí.

Som škaredá. Tento fenomén je rozšírený celosvetovo. A ani dvojité zaťaženie práca – rodina očividne nezvyšuje hrdosť na vlastné výkony. Štúdie s 85 000 účastníčkami zistili, že materstvo pocit sebavedomia dokonca ešte znižuje. Možný dôvod: mnohé matky chcú robiť všetko dokonale. Na jednej strane pre dobro svojich detí, na druhej strane chcú napĺňať spoločenské očakávania.

Je to tak, ženy sú sociálne bytosti. Vidíme sa nielen ako samostatné osoby, ale aj v súvislosti s inými. Pripúšťame názory našich blízkych. Porovnávame sa so svojím okolím. A: všímame si detaily. Všetky tieto vlastnosti spôsobujú, že stále na sebe objavujeme chyby. Práve zameranie sa na vlastné nedostatky však stojí v ceste dôvery vo vlastnú osobu. Keď upriamime pozornosť na naše slabé stránky, naše sebahodnotenie klesne. Niet divu: kto stále vynáša na svetlo len svoje chyby, sám na seba vrhá zlé svetlo.

Nestojím za to. No aj základné názory s detstva ako „nezaslúžila som si to, nestojím za to“ sú zvlášť silno vyvinuté u žien. K tomu sa pridajú nesprávne vzory s prítomnosti. Navôkol vidíme ustavične „perfektné“ ženy, napríklad na sociálnych sieťach. Ľahko pri tom zabúdame, že pred oči sa nám dostane len jeden obraz či malá časť z tejto osoby a jej života – to skresľuje vnímanie a ukazuje ľudí často oveľa úspešnejších a šťastnejších, než v skutočnosti sú.

Ďalší zabijak sebavedomia: očakávaný postoj, že ostatní ma budú považovať za skvelú. Tak sa stávame závislímy od uznania ostatných. Tak ako pri mnohých závislostiach, aj v tomto prípade môžu byť následky fatálne: keď sama nemám rada alebo sa v mnohých oblastiach mám rada príliš málo, dochádza k permanentnému podhodnocovaniu samej seba, ktoré môže viesť k depresiám, poruchám stravovania a somatickým poruchám. Jediné východisko z tejto drámy: musíte sa oslobodiť od závislosti od názoru ostatných a vybojovať si uznanie od seba samej.

Mám sa rada. Niektorým znie láska k sebe samému ako egocentrický slogan narcisa. Iným znie ako samozrejmá pravda. No sebaláska nie je ani narcistická, ani samozrejmá. Sebaláska je do hĺbky siahajúce poznanie, že sme vždy boli dokonalí a budeme dokonalí až do našej večnosti.

Aby sme to dokázali rozpoznať, najprv musíme zmeniť vlastný pohľad na seba. Namiesto nedostatkov by sme mali pre zmenu zamerať pozornosť na svoje prednosti. Sebaláska nie je schopnosť, s ktorou sa niekoľkí šťastlivci narodili, zatiaľ čo iným bolo toto šťastie odopreté. Zakladá sa predovšetkým na rôznych faktoroch ako socializácia, schopnosti, vzťahy, vonkajší vzhľad či povolanie. Premýšľajte, v ktorej z týchto ste spokojná, zamerajte sa na ňu a pokúste sa realistickými krokmi doplniť ostatné oblasti.

Príkladom, ktoré vám pripadajú dokonalé, by ste sa mali zároveň spýtať: „Je reálne riadiť toto všetko bez toho, aby niečo zostalo zanedbané? A: Stojí mi to za to?“ Takisto môže pomôcť nazerať na seba ako na indivíduum. Každý človek je v interakcii osobnosti, schopnosti a skúseností jedinečný. S týmto postojom môže byť aj oveľa jednoduchšie odpustiť si niečo nedokonalé, alebo svoje muchy, alebo sa dokonca mať rád.

Som na seba hrdá! Aj komplimenty samy osebe sú dobrým prostriedkom na odvedenie pozornosti od prípadných chýb k vlastným prednostiam. Žiaľ, ešte vždy sa hovorí: „Samochvála smrdí!“ Pritom väčšina z nás by mohla zniesť trochu uznania. Zamerajte sa na oblasti svojho života alebo svojho tela, s ktorými ste spokojná a povedzte si: „SOM HRDÁ NA …..“ Alebo si veďte istý druh denníka, do ktorého si zapíšete každý deň tri body, na ktoré ste pyšná. A keď vám nezídu na um ani tri body? Potom pomôže osobné stretnutie s koučom. Všade sú pokroky, na ktoré môžete byť hrdá a za ktoré by ste sa mali pochváliť. Aké by to bolo napríklad s vetou: „Gratulujem, dobrá práca!“ alebo „Mám sa rada!“ Alebo len jednoducho „Pekné, že som!“